Rozhorov s Davidem Černým pro Aktualne.sk vedla Monika Vatrálová
Filozofi sa vojnou a jej spravodlivosťou zaoberali celé storočia. Podľa nich existuje aj „spravodlivá vojna“ - kedy ju tak možno nazvať?
To, čo sa deje na strane Ukrajiny, je klasický príklad spravodlivej vojny. Sú krajinou so zvolenou vládou, majú svoju kultúru, jazyk, históriu, predstavy o tom, ako chcú žiť a jasne dané hranice. Majú svoju politickú a územnú suverenitu a odrazu príde agresor, bez skutočného dôvodu prekročí hranice a chce ich napadnúť. Najprv si zobral Krym a teraz si chce zobrať ďalší kus tejto krajiny, možno si ju dokonca zoberie celú.
Rusi hovoria, že ide o denacifikáciu Ukrajiny, ale v podstate tým myslia, že chcú zabrániť slobodnej krajine, aby si robila, čo chce. Chcú na Ukrajinu dosadiť vlastnú vládu, ktorá bude podľa ich predstáv.
Na jednej strane je agresor a na druhej stane niekto, kto sa len bráni. O ukrajinskej strane môžeme povedať, že vedie spravodlivú vojnu, lebo sa bráni. Druhá strana spravodlivú vojnu nevedie, lebo ide o agresiu.
Dejiny ľudstva sú pretkané vojnami. Bolo to od západného sveta naivné, keď neočakával, že tak blízko jeho územia už žiadna vojna nevypukne?
Bolo. Ale nie je to úplne vina Západu a Európy. Mysleli sme, že videnie sveta na „my“ a „oni“ – na nás dobrých a ostatných, ktorí sú zlí a nepriatelia - sa už skončilo.
Práve takto kremeľská propaganda vykresľuje Západ – ako dekadentný, upadnutý, zhnitý, kde neplatia základné hodnoty. A seba vykresľuje ako záchrancu pred týmto úpadkom.
Mysleli sme si, že budeme riešiť životnú úroveň, klimatickú krízu, zameriame sa na boj s covidom. Máme globálne problémy, ktoré musí koordinovane riešiť celý svet. A odrazu sa ukázalo, že Putin svoju šialenú a zastaralú rétoriku, ktorá nepatrí do 21. storočia, začal uplatňovať v praxi. To zaskočilo veľa ľudí.
Hoci sa pomoc zo Západu rozbiehala pomalšie, nakoniec je pomerne rozsiahla – či už tá materiálna, alebo v podobe sankcií. Čo taká jasná reakcia vypovedá o západnom svete?
Ukázalo sa, že Západ nie je zdegenerovaný, ako hovorí Putin. Stále vieme, čo je dobré a čo zlé a vieme sa za to postaviť. Sankcie, na začiatku trošku váhavé, sa veľmi rýchlo rozbehli, rovnako ako obrovská podpora ľudí na Ukrajine. V tom Putin Západ úplne podcenil. Ukázalo sa, že ho naozaj vykresľuje zle - sme sebavedomí, hrdí ľudia, ktorí sa Putina neboja.
Čisto teoreticky: bolo by eticky prípustné nechať Ukrajinu v tejto situácii osamotenú?
Nie. Obzvlášť, keď sa bráni. Ukrajinci budú umierať, zomrie ich veľa. A paradoxne, čím budú úspešnejší, tým viac bude Putin stupňovať nelegitímne útoky. To znamená obrovské zlo, obrovskú tragédiu a svet nemôže niečo také prejsť mlčaním.
Na druhej strane, a to patrí medzi podmienky spravodlivej vojny: keby NATO vtrhlo na Ukrajinu bojovať proti Rusku, môže to vyeskalovať v celosvetový konflikt. A to je podľa tejto teórie nesprávne. Obrovské zlo, ktoré by vzniklo, by prevážilo zlo, ktoré vznikne, keď Putin dobyje Ukrajinu. Viem, že to znie hrozne, ale práve takto musíme uvažovať. Reakcia Západu sa musí opatrne pohybovať medzi rozhodnou pomocou Ukrajine (snahou urobiť pre ňu všetko) a hranicou, za ktorou by Putin nariadil jadrový útok.
Putin zatiahol svoju krajinu do agresívnej vojny. Čo to o ňom hovorí?
Z etického hľadiska je Putin nemorálny človek a vojnový zločinec. Svojou mentalitou nepatrí do 21. storočia. Jeho vinou budú zomierať nevinní ľudia, a to na oboch stranách tábora. Ruskí vojaci často vôbec nevedeli, že idú do vojny, sú nevycvičení a zle koordinovaní. Zomierajú zbytočne, v zbytočnej vojne.
Na strane Ukrajiny sú nevinní civilisti: umierajú deti aj ženy, utrpeli obrovské ekonomické aj iné škody.
V súvislosti s útokmi Ruska na Ukrajine sa veľa hovorí o nepovolených zbraniach, napríkad o možnom použití vakuovej bomby, kazetovej munície. Prečo sú niektoré zbrane zakázané a čo to hovorí o agresorovi, ak ich používa?
V spravodlivej vojne rozlišujeme okrem podmienok vstupu do vojny aj podmienky vedenia vojny. Znie to síce paradoxne, ale aj agresor môže viesť vojnu korektne. Platia totiž určité pravidlá. Jedným z nich je, že civilisti nikdy nemôžu byť predmetom útoku: nesmieme útočiť na nemocnice, kostoly či obytné domy. Ak niekto úmyselne útočí na nelegitímne ciele, je to jasný vojnový zločin. Pravidlá vedenia vojny však porušujeme aj vtedy, keď použijeme zbrane, ktoré nám nedovolia efektívne rozlišovať legitímne ciele. Príkladom môže byť kazetová munícia či termobarické zbrane.Nedokážu zasiahnuť presný ciel. Keď sa použijú v husto zaľudnenej oblasti, napríklad v mestách, nie je možné odlíšiť legitímne ciele od nelegitímnych. Aj to je zakázané, považuje sa to za vojnový zločin. A to sa, bohužiaľ, podľa všetkého, na Ukrajine deje. Preto umierajú civilisti.
Čiže ak by niekto útočil aj na také objekty, ako je onkologická detská nemocnica, nie je povolené ani vo vojne.
Nie, to je úplne vylúčené. Je to vojnový zločin. Samozrejme, musíme byť trošku opatrní, lebo nevieme, či sú tieto informácie presné. Nevieme ani, či to robia úmyselne. Stále však platí, že na pripísanie zodpovednosti stačí, že nepoužívajú dostatočne precízne zbrane.
Keby to robili zámerne, je to ešte horšie. Mala by tam totiž byť hrubá čiara, ktorá je neprekročiteľná – jednoducho úmyselne neútočíme na nemocnice a civilistov.
Radoví ruskí vojaci sa ocitli v pozícii, že bojujú na strane agresora. Dá sa to ospravedlniť?
Je to ťažká otázka. Jednoduchá odpoveď je, že to nie je správne. Na druhú stranu je ťažké pripísať im plnú morálnu zodpovednosť.
Môžme si to vysvetliť na príklade: vezmime si krajinu, ktorá má dobrovoľnú alebo profesionálnu armádu a rozhodne sa, že povedie útočnú, nespravodlivú vojnu. Ak nejaký vojak povie, že do toho nejde, je to v poriadku. Tí, čo idú napriek tomu, sú, samozrejme, zodpovední za svoje činy.
Tu však máme situáciu, keď vojaci často vôbec nevedeli, že idú do vojny. A najmä, ak by povedali, že nejdú, zastrelia ich. Sú v extrémne náročnej situácii – na jednej strane na nich útočia Ukrajinci, ktorí sa bránia a zabíjajú ich, na druhej strane by ich zabila ich vlastná krajina. Ich morálna zodpovednosť je veľmi nízka. Áno, ich jednanie je nekorektné, nesprávne, nemorálne. Plnú zodpovednosť za to však má Putin.
Práve toto ešte zvyšuje tragickosť celého konfliktu a predovšetkým mŕtvych. Ruskí vojaci sú nútení viesť nespravodlivú vojnu. Putin má zodpovednosť za zločiny nielen na Ukrajine ale aj na vlastných ľuďoch.
Rusko vedie nevyprovokovanú útočnú vojnu proti inému štátu, ktorý je aj menší a slabší. Môže napokon nastať stav, že sa uplatní princíp kolektívnej viny voči všetkým Rusom? Treba tomu predísť?
Mali by sme sa pozrieť do minulosti a poučiť sa z nej. Princíp kolektívnej viny a zverstvá, ktoré z nej vznikali, napríklad po druhej svetovej vojne, nemôžeme opakovať. Príkladom môže byť násilný odsun Nemcov, ich zabíjanie či mučenie. Je veľká škvrna na povojnovej tvári Československa. Bolo to nespravodlivé a neľudské. Bol by som rád, keby sme nehovorili o ruskej, ale o Putinovej agresii. Áno, je to ruská agresia. Ale je tu jeden človek, ktorý za to všetko môže, ktorý si to prial, ktorý to zosnoval a prikázal. A to napriek tomu, že si to svet či veľa ruských občanov, vrátane časti vojakov, vôbec nepraje. Vinníkom je Vladimir Putin.
Musíme sa snažiť kontrolovať svoje emócie. Môžu nás strhávať k nepriateľstvu či nenávisti voči Rusom ako takým. Ale mali by sme rozlišovať. Stačí sa pozrieť na petíciu ruských vedcov – napriek tomu, že žijú v tejto krajine, označili vojnu za agresívnu a podpísali sa pod to. Mnohí Rusi demonštrujú proti vojne, zatýkajú ich a bijú, zatvárajú do väzenia, dávajú im pokuty. Rusko nie je Putin a Putin nie je Rusko.
Čo to z hľadiska etiky znamená, keď sa Vladimir Putin vyhráža použitím jadrových zbraní?
Bohužiaľ, jadrové zbrane máme a musíme s nimi žiť. Je zlé, že existujú a znamenajú hrozbu konca ľudstva. Putinova armáda je zúfalo nevyzbrojená, slabá, Ukrajinci sa im veľmi efektívne bránia. Faktom je, že keby nemal jadrové zbrane, nikomu by nemohol ubližovať.
Použitie atómových zbraní je veľmi zložitá vec, rovnako ako samotná ich existencia. Niektorí ľudia sa domnievajú, že práve vďaka tomu, že bránia konvenčnej svetovej vojne, je dobré, že ich ľudstvo má. Sú aj teoretici, ktorí sa domnievajú, že v niektorých situáciách by jadrový útok mohol byť aj eticky korektný.
V akom prípade?
Napríklad pokiaľ by bol presne cielený a mohol by zabrániť obrovskému zlu, napríklad dobytiu celej Európy Ruskom a postaveniu koncentračných táborov. Rusko by si napríklad povedalo, že Západ je skazený, Európa by zúfalo prehrávala. Presne mierené vrhnutie malých jadrových zbraní na ukončenie tohto konfliktu by z etického hľadiska mohlo byť korektné. Ale je tam veľmi široká šedá zóna, kde je ťažké povedať, či je správne použiť ich. Najlepšie by bolo, keby zostali navždy zamknuté.
Vojna u našich susedov a Putinova agresia priniesli aj väčšiu snahu štátov regulovať dezinformácie. Je v poriadku, ak sa v období neďalekej vojny obmedzuje sloboda slova?
Ja si dokonca myslím, že situácie, keď môžeme obmedzovať slobodu slova, sú širšie. Už počas pandémie tajné služby a odborníci vedeli, že Rusko dlhodobo vedie informačnú vojnu proti Česku, Slovensku a ďalším krajinám. Weby, ktoré bojovali proti vakcinácii teraz bojujú za Putina.
Po tom, čo sa stalo na Ukrajine, už nemôžeme nechať ruskú propagandu, aby tu pôsobila a zľahčovala vojnové zločiny. Informačná kampaň je extrémne účinná zbraň. Zasieva do ľudí pochybnosti, rozdeľuje spoločnosť.
Spoločnosť, ktorá stráca predstavu o tom, kto je útočník a kto sa bráni, sa nedokáže efektívne brániť proti skutočnému zlu. A to je v tomto prípade putinovské Rusko. Je dobré, že sa tie weby rušia. Mohlo to byť už vtedy, keď šírili masívne dezinformácie o vakcinácii.
Nemôže sa to však zvrtnúť? Proti tejto snahe sa stavala slovenská opozícia a jeden z poslancov, Ľuboš Blaha, na sociálnych sieťach povedal, že keď sa na Slovensku zmení vláda „má tušenie, že ako prvé dezinformačné médiá, ktoré bude treba zablokovať, sú Denník N, Aktuality a SME“.
Pokiaľ sa tento človek dostane k vláde, bude vás chcieť zrušiť tak či tak. Takže týmto by som si hlavu nelámal. Je veľký rozdiel, keď zrušíme či znemožníme publikovať médiu, ktoré obhajuje Putina či vojnové zločiny a keď nejaký radikál, aj keď neviem, aká je politická príslušnosť daného poslanca, zruší objektívny spravodajský server. To je evidentný rozdiel.
Ste etik a filozof, ako vnímate súčasnú situáciu ľudsky?
Nepovedal by som, že som priamo pesimista, skôr realista, takže som vyostrovanie konfliktu čakal už niekoľko rokov. Nie konkrétne teraz, nie som veštec, nevedel som to predvídať. Ale neprekvapilo ma to, dokonca si myslím, že tie konflikty porastú a budú sa zhoršovať ďalšie krízy: napríklad klimatická. Povedie to k ďalším konfliktom, k migračným tokom, nepokojom, k sociálnemu pnutiu. Budúcnosť vidím pomerne neveselú, ale už som sa s tým zmieril.
Nechcem rozhovor zakončiť úplne negatívne, ale nechcem byť ani nasilu pozitívna. Nie je však možné, že nás táto situácia posunie ďalej? Veľké krízy ľudstvo opakovane posunuli vpred.
Je to možné. Možno si ľudstvo vo chvíli, keď sa podarí vyriešiť problém Putin, uvedomí vážnosť ďalších hrozieb a začne spoločne robiť niečo pre ich riešnie. Dúfajme.