Vyhledat
  • David Černý

Putin je vojenský zločinec, nebezpečný agresor, diktátor a odpudivý člověk

Rozhovor s Davidem Černým pro DennikN.sk vedl Otakar Horák


Podľa prieskumu agentúry AKO z piatka si 25 percent Slovákov myslí, že za konflikt na Ukrajine sú zodpovedné Spojené štáty. Ako by ste ľuďom vysvetlili, kto je vo vojne na Ukrajine agresor a kto obeť?

Za viac ako 2 000 rokov sa vykryštalizovala teória o spravodlivej vojne. Rozlišuje dve sady požiadaviek, prvými je právo vstupu do vojny, Ius ad bellum. Určujú, za akých podmienok štát vstupuje do vojny spravodlivo. Na to, aby bola vojna spravodlivá, treba spĺňať všetkých sedem podmienok rôznej sily. Najdôležitejšia z nich je podmienka spravodlivej príčiny – prečo štát vstupuje do vojny.

V tomto prípade Ruská federácia prekročila hranice Ukrajiny, hoci ju nikto nepozýval, zaútočila na ukrajinskú armádu a ohrozuje politickú integritu, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Z hľadiska teórie spravodlivej vojny útok Ruska nespĺňa podmienku spravodlivej príčiny. Tento vojenský akt sa preto klasifikuje ako agresia. Je to nespravodlivá vojna a agresia voči inému štátu.


Kto je Vladimír Putin podľa etika?

Už teraz je pre mňa vojnovým zločincom. Začal nespravodlivú vojnu. Zo siedmich kritérií spravodlivej vojny splnil len dve, ktoré sú najmenej dôležité. Prvým je verejné vyhlásenie vojny, čo Putin urobil v prejave z 24. februára. Druhou podmienkou je, že vojnu vyhlási legitímna autorita, čo Putin ako prezident Ruskej federácie splnil. Ale tieto podmienky nie sú také dôležité.


Aké iné podmienky sú dôležité?

Proporcionalita. Tento princíp hovorí, že vojna má riziká, medzi nimi stratu ľudských životov, ale krajina, ktorá vojnu vyhlási, by to mohla vyvažovať tým, že ňou dosiahne niečo, čo považuje za dobro.

Keďže Putin nevedie spravodlivú vojnu, podmienka proporcionality odpadá. Nie je žiadne dobro, ktorým by sa táto vojna vyvažovala. Dobytie Ukrajiny nie je dobro, je to zlo. Je to agresia. Dobytie Ukrajiny nie je žiadnym dobrom, ktoré by sa dalo vyvažovať tým, že zomrie mnoho ruských vojakov. Táto vojna je nespravodlivá a z môjho pohľadu je Putin vojnový zločinec.


Dospel Putin do stavu, že je odtrhnutý od reality?

Putin má také charakterové a morálne rysy, pre ktoré je zrejme odtrhnutý od reality. Žije v zajatí bipolárneho videnia sveta, ktoré väčšinu štátov vôbec nezaujíma. Väčšina krajín chce spolupracovať a bojovať proti klimatickej zmene, aby sme žili na planéte, ktorá poskytne dobré podmienky pre život nám a budúcim generáciám. Putin je v zajatí klanového videnia „my“ a „oni“, „my“ a „nepriatelia“.

Putin zaútočil možno aj preto, lebo si uvedomuje, že toto je jeho posledná šanca. Rusko významne ekonomicky upadá a zmenšuje sa aj jeho vplyv vo svete. Populácia je v zdevastovanom stave. Tak si povedal, že má poslednú možnosť, ako sa zapísať do dejín a ako Rusku – podľa jeho šialených predstáv – vrátiť „veľkosť“.

Putin si dlho pestoval tvár drsného štátnika silného štátu, ktorý rozhoduje o ostatných a nepýta sa ich na názor. Túto reputáciu stratil a čoraz viac sa zosmiešňuje. Ako rastie jeho frustrácia, môže prepadať tendenciám, že začne vysielať termobarické bomby, ktoré zlikvidujú všetko v okolí. Dúfajme, že sa to nestane, ale hrozí, že použije taktickú atómovú hlavicu. Budú umierať civilisti, bude porušovať podmienky spravodlivej vojny a ešte viac posilní hodnotenie, že ide o vojnového zločinca.


Český biochemik Jan Konvalinka o Putinovi v nedeľu napísal, že „nie je žiadnym diabolským stratégom, ale len úbohým, obmedzeným a nevzdelaným hlupákom“. Súhlasíte?

Je to vyjadrené veľmi expresívne. Takto by som to asi nepovedal, ale zdá sa, že Putin naozaj nie je taký dobrý stratég, ako sa ešte nedávno mohlo javiť. Nie som prvý, kto povie, že sa zásadne prepočítal. Vojnu do istej miery už prehral. Aj keby Ukrajinu dobyl, neudrží ju. Aj keby ju udržal, proti Rusku sa spojil celý svet. Krajiny začínajú masívne zbrojiť. Nemecko oznámilo, že do výzbroje dá 100 miliárd eur. Posilňuje sa NATO. Ak by Rusko nevyvážalo suroviny, nikoho nezaujíma. Nič iné nemajú. Ich HDP je oveľa nižšie ako Talianska. Teraz sa to ešte zhorší. Rusko má dlhodobo problémy s chudobou, obyvatelia sú v depresii, v krajine je vysoká úmrtnosť na HIV, veľká potratovosť a tak ďalej. Toto všetko sa ešte zhorší. Sankcie nepocíti Putin ani ľudia okolo neho, ale najmä obyčajní ľudia.

Ešte pred niekoľkými mesiacmi prezentovali proruské servery v Česku i na Slovensku ruskú armádu ako niečo nezastaviteľné, čo bez problémov porazí Ameriku. Ale vojna na Ukrajine ukázala, že ruská armáda je zle koordinovaná a nie je tak dobre vycvičená. Sú v nej aj 18- a 19-roční chlapci, ktorí ani nevedeli, že idú do vojny. V niektorých oblastiach majú dobrú techniku, ale v mnohých iných je zastaralá a neúčinná. Namiesto prudkého ovládnutia Ukrajiny počas jedného až dvoch dní tu budeme mať dlhú vojnu, ktorá bude stáť Rusko veľmi veľa. Putin s tým nepočítal. V tomto zmysle nie je dobrým stratégom.


Ako si vysvetľujete sentiment časti slovenskej a českej populácie, ktorá Putina a Rusko adoruje a idealizuje?

Primárne je to spôsobené informačnou vojnou, ktorú Rusko vedie proti Slovensku, Česku a ďalším krajinám. Predtým, než sa toto začalo, žiaden sentiment k Rusku nebol. Ale potom prišla masívna dezinformačná kampaň, ktorá preháňala veci, čo sa dejú na Západe. Využili migračnú krízu aj covid.

Využili čokoľvek, aby mohli Západ ukazovať ako prehnitý a nepriateľský k „tradičným“ hodnotám, ako je rodina. Západ vykresľujú v najhoršom možnom svetle ako zdegenerovaný nepriateľský útvar. Na druhej strane je Rusko, ktoré propaganda vykresľuje ako záchrancu a spasiteľa.

Bohužiaľ, na tento obraz naleteli mnohí aj mnohí katolíci v Česku a na Slovensku. Je to zarážajúce. Stačilo, že Putin tvrdo zakročil proti homosexuálom a plamenne hovoril o význame tradičnej rodiny a tradičných kresťanských hodnôt. Počas významných náboženských obradov ho kamera zaberala častejšie ako celebranta. Skočili mu na to.


Putin sa svetu vyhráža použitím jadrovým zbraní. Ak by sme sa na to pozreli očami spomínanej proporcionality, mali by sme mu v niečom ustúpiť, aby sme dosiahli väčšie dobro, ktorým je, že zabránime tretej svetovej vojne? Alebo je to tak, že existujú hodnoty ako demokracia či ľudské práva, za ktoré sa musíme postaviť bez ohľadu na riziko a veľkosť vyhrážok?

Súčasťou doktríny o spravodlivej vojne je nielen proporcionalita, ale aj rozumná nádej na úspech. Jeden z dôvodov, prečo krajiny NATO nechcú na území Ukrajiny aktívne intervenovať, je práve to, že lokálny konflikt by rýchlo eskaloval do celosvetového. Ak sa do úvahy berie princíp proporcionality, toto sa meria na váhach. Ak sa takto uvažuje, znamená to, že sa nechá padnúť Ukrajina, aby nebol jadrový konflikt. Krajine sa potom bude pomáhať inak.

Ak sa uplatňuje princíp proporcionality, krajiny NATO uvažujú takto – ak budeme intervenovať na Ukrajine a do konfliktu sa aktívne zapojíme, Putina zaženieme do kúta a hrozí, že sa rozpúta veľká vojna. Potom je možné, že Putin siahne po atómových zbraniach. To je neproporcionálny výsledok.

Súčasťou doktríny spravodlivej vojny je, že žiadna hodnota nie je taká dôležitá, aby sme kvôli nej nechali konflikt eskalovať takýmto šialeným spôsobom, že bude tretia svetová s jadrovými zbraňami.


Nie je nevýhodou takého prístupu, že by sme väčší konflikt len preložili do budúcnosti? Putinovo Rusko má ambíciu obnoviť sovietske impérium a to, čo sa dnes deje na Ukrajine, sa neskôr môže stať inde. Navyše, neukázali by ústupky Putinovi to, že Západ je slabý a nejednotný? Nebola by to z dlhodobého hľadiska prehra?

Z niekoľkých dôvodov si nemyslím, že z dlhodobého hľadiska by išlo o prehru. Čo Putin dokáže dobytím Ukrajiny? Predstavme si, že sa mu to podarí a dosadí vlastnú vládu. Získa štát, ktorý mu bude lojálny? Ani náhodou. Ľudia sa budú búriť. Nebudú ochotní zostať v područí Ruska. Aby si Putin Ukrajinu udržal, stálo by ho to obrovské peniaze a úsilie. Na niečo také nemá zdroje, obzvlášť ak vezmeme do úvahy uvalené tvrdé ekonomické sankcie.

Putin si asi naozaj predstavoval, že na Ukrajinu prídu ruské tanky, Ukrajinci ich budú vítať a všetko bude v pohode. Ale Rusi narazili na odpor. Myslím, že vyše 90 percent Ukrajincov stojí za svojím prezidentom. Putin nebude Ukrajinu ovládať a nebude mať silu na to, aby sa púšťal inam.

Ostatní teraz vidia, že ruská armáda nie je ani zďaleka taká neporaziteľná, ako sa tvári. Zrejme nepredpokladal, že svet sa takto masívne spojí proti Rusku. Ani Čína, ktorá by bola rada zadobre s Ruskom, sa veľmi nevyjadruje. Putin dosiahol opak toho, čo očakával. Svet precitol, uvedomil si, že musí spolupracovať a že je tu nebezpečný agresor. Preto si nemyslím, že by taká stratégia znamenala odloženie problému na neskôr.


Mám kontroverznú otázku. Vo filme Vyšší princíp o období heydrichiády zaznie známa veta stredoškolského učiteľa, ktorý povie: „Z hľadiska vyššieho princípu mravného vražda tyrana nie je zločin.“ Dospeli sme do štádia, keď sa túto vetu môžeme pýtať v súvislosti s Putinom?

Určite, ale nehovoril by som o vražde, ale o zabití. Otázne je, aké by to malo dôsledky. Ak by išlo len o akt pomsty, nemyslím si, že je to korektné. Ak by bola možnosť, že sa niečo reálne zmení…


… napríklad by sme tým chceli zabrániť jadrovej vojne.

V takom prípade áno. Na druhej strane, Putin je obklopený ľuďmi s podobným videním sveta. Sú to rovnakí radikáli, niektorí z nich možno ešte väčší. Šanca, že ak zastrelíme Putina, niečo sa zmení, je podľa mňa malá. Za týchto okolností ho asi nemá zmysel zlikvidovať. Povedali ste, že je to kontroverzná otázka, ale nie je. Putin vyhlásil vojnu a je vo vojnovom stave. Ak by Ukrajinci prenikli do Moskvy a zastrelili ho, nie je to nič proti ničomu.


Robí Západ dosť pre Ukrajinu?

Robí veľa a chystá sa ešte viac, ale je to pomalé. Už dávno sa ruské banky mali odpojiť od SWIFT-u. Takisto sa mali zmraziť účty vo švajčiarskych bankách. Sofistikované zbraňové systémy na Ukrajine mali byť už dávno. Pomoc treba urýchliť. Dodávky a zbrane treba dodať čo najrýchlejšie. Treba aplikovať všetky sankcie. Nechať rubeľ padať. Putin je diktátor a protesty v uliciach ho nezosadia, pokiaľ vládne polícii a armáde. Je úžasné, že ruskí vedci napísali, že je to zlá vojna. Aj mnohí umelci. Mnohí Rusi sú takí odvážni, že idú do ulíc a protestujú. To je fantastické.


Mnohí Rusi, ktorí sa na protestoch postavili proti Putinovi, tým riskujú životy. Mali by sme si dávať pozor na uplatňovanie kolektívnej viny a z tejto vojny viniť ruské velenie, nie bežných Rusov?

Rozhodne by sme to mali rozlišovať. Aj preto si myslím, že by sme nemali hovoriť o agresii Ruska na Ukrajine, ale skôr o Putinovej agresii na Ukrajine. Áno, je to Rusko ako krajina, ktoré útočí, len chcem poukázať na to, prečo takú dištinkciu robiť.

Mnohí ruskí vojaci bojovať nechcú. Klamali im, že idú na cvičenie, no teraz sú na Ukrajine a musia bojovať, inak ich zastrelia. Sú prinútení viesť vojnu, ktorú mnohí z nich viesť ani nechcú.


Čo sa teraz deje v hlave 20-ročného ruského vojaka, ktorý má možno polovicu rodiny na Ukrajine, krajinu nikdy nevnímal ako nepriateľa, no teraz má proti nej bojovať?

Musí to byť strašne ťažké. Na jednej strane bojujú so strachom, čo by sa im stalo, ak by odmietli splniť rozkaz. Ak by ho nesplnili, nasledovala by smrť. Na druhej strane majú bojovať proti ľuďom, ktorí sú im historicky a kultúrne nesmierne blízki.

Anexiou Krymu si Putin získal popularitu a počítal s tým, že týmto vojenským aktom si ju získa znova. Blížia sa ďalšie prezidentské voľby. Poriadne sa prepočítal.


Sú známe viaceré príbehy statočných Ukrajincov, ktorí obetovali život pri obrane krajiny. Je vlasť najvyššou hodnotou, za ktorú sa oplatí položiť život?

Nepovedal by som „najvyššia hodnota“. Sú mnohé dôležité hodnoty a je ťažké medzi nimi rozhodnúť, ktorá je najvyššia. V tomto prípade nejde len o politickú integritu vlasti, ale aj o jej kultúru, tradície, históriu aj budúcnosť. Za také veci sa oplatí bojovať. Obzvlášť vtedy, ak človek, ktorý na nás útočí, nám chce vnútiť niečo radikálne iné.

Teória spravodlivej vojny má podmienku, že vojna nie je spravodlivá, ak by pri obrane zomrela povedzme polovica národa. Táto podmienka má dôležitú výnimku, ktorou je povstanie Židov vo varšavskom gete. V tomto prípade bolo povstanie v poriadku, aj keď vlastne všetci zomreli, lebo vedeli, že aj tak pôjdu do koncentráku, kde ich zabijú. Podobne ak by sa tu objavil nový Hitler, ktorý by deklaroval, že chce vyhubiť všetkých Čechov a Slovákov, a zaútočil by na nás, má cenu ísť do vojny aj za cenu, že v nej všetci zomrieme.


Sedí podľa vás popis Putina ako Put-lera, čiže novodobého Hitlera?

Akt Putina je aktom agresie a vojna, ktorú vyhlásil, je nespravodlivá. Putin je odpudivý človek. Na druhej strane nestavia koncentračné tábory a ako-tak sa zatiaľ snaží dodržiavať pravidlá vedenia vojny.

Vedľa Ius ad bellum, čiže podmienok, za akých možno zahájiť vojnu, existuje aj Ius in bello, čiže právo vo vojne. To znamená, že vojna má nejaké pravidlá a bojuje sa určitým spôsobom. Jednou z najdôležitejších podmienok je rozlišovanie medzi legitímnymi a nelegitímnymi cieľmi. Legitímnym cieľom je kombatant, čiže ten, kto je zapojený do boja – útočiť možno na vojensky strategické ciele, ale nie na obytné domy, škôlky či nemocnice. Civilisti nie sú legitímnym cieľom…


… ale sú známe mnohé útoky na civilistov a civilné objekty.

To je pravda, ale v tejto chvíli je otázne, či to robia naschvál, alebo preto, že používajú techniku, ktorá nedokáže tak dobre zameriavať. Ak platí druhá možnosť, je pravda, že by ju nemali používať v zaľudnených oblastiach. Dochádza k chybám, ale stále si myslím, že by to mohlo byť ešte horšie. Hitler také veci vôbec neriešil, navyše mal program vyhladenia celej jednej rasy. Chápem prirovnanie Putina k Hitlerovi, vzbudzuje správne emócie, ale nie je to úplne korektné.


Bojujú Ukrajinci aj za nás?

Minimálne v symbolickej rovine áno – ukazujú, že nespravodlivej agresii sa možno postaviť a že sa jej možno postaviť úspešne. Bojujú za nás aj v tom zmysle, že ak Putin nezhltne Ukrajinu, netrúfne si ani na menšie sústa.


Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová informovala, že EÚ zakáže ruské propagandistické médiá, aby v Európe nemohli šíriť lži. Ako vnímate takýto krok?

Je to úplne v poriadku. Môj názor je, že by to bolo v poriadku aj skôr. Fyzickú vojnu, že Rusko vtrhlo na územie iného štátu, podporujú lživou kampaňou. Snažia sa tak získať zdanie ospravedlnenia svojho konania. Aj informačná vojna je vojna a pre spoločnosť je nebezpečná. Štát potrebuje, aby občania neboli len masou indivíduí, ale skutočnou spoločnosťou – aby mali spoločné hodnoty a podieľali sa na verejnom živote. Putin je lotor, ktorý infikuje mysle veľkej časti populácie protizápadnou propagandou a výmyslami, ktoré rozdeľujú spoločnosť na dve skupiny. Rozdelená spoločnosť nedokáže riešiť ani iné problémy ako covid, klimatická zmena a iné.


Nedostávame sa tu na šikmú plochu? Nezneužijú to niekedy v budúcnosti fašisti na Slovensku, ak sa dostanú k moci? Nehrozí, že povedia, že Denník N je nepriateľské médium, tak nás zakážu, lebo precedens tu už máme?

Ak by na Slovensku vládli fašisti alebo ľudia takého zmýšľania, bude im úplne jedno, aké sú precedensy. Pôjdu po opozícii a budú ju umlčiavať.

V tomto prípade sa zasahuje proti Rusku, ktoré dezinformačnými webmi útočí na naše hodnoty a súdržnosť. Vidí to každý aj málo vzdelaný človek, ktorý má prehľad o histórii, číta noviny a knihy. Musíme sa brániť. Iná možnosť ako vypnutie tých webov nie je. Ak by fašisti zavreli denník, ktorý dodržiava štandardné postupy a novinársku etiku, išlo by o nesprávny a nespravodlivý akt. Z morálneho hľadiska sú to jasne vyhranené prípady. Ale diktátor to nerozlišuje.

Je súčasťou ruskej propagandy, keď sa hovorí, že zavretie dezinformačných webov je útokom na slobodu slova. Ako keby každý takzvaný názor mal rovnakú hodnotu. Ak má niekto názory, že Ukrajina je fašistická krajina, kde prebieha genocída, a Rusi na Ukrajinu neútočia a prinášajú tam mier, je to propagandistická lož na legitimizáciu niečoho, čo legitimizovať nejde.


Očakávali ste tú veľkú mieru solidarity, ktorá teraz zasiahla prakticky celý svet?

Je to úplne úžasné, nečakal som to a nečakal to ani Putin. Ľudia ešte stále dokážu rozlíšiť, čo je dobré a zlé. Dokážu to dať najavo. Neboja sa ísť von a bojovať za to. Naša spoločnosť nie je dekadentná a zlá, ako vraví Putin. Je to spoločnosť sebavedomá, ktorá chápe význam dobra a zla. Je to veľmi nádejné. Na začiatku to vyzeralo, že sankcie nebudú dosť razantné, ale začína sa to rozbiehať a pre Rusko budú zdrvujúce.


Čo s tými ľuďmi, ktorí ešte aj dnes obhajujú Putina a jeho agresiu? Časť národa nemôžeme vymeniť, takže vzniká otázka, ako spolu žiť v mieri? Ako preklenúť bariéry medzi nami?

V ostatných rokoch sa začína hovoriť o pandémii zlého myslenia. Ľudia sa ľahko stávajú obeťou dezinformácií. Má to určité dôvody. Jedným z nich je, že nepoznáme nástroje správneho myslenia, ako sú základy logiky, teória argumentácie či teória poznania. Ďalším je, že si veľmi rýchlo vypestujeme charakterové chyby, začalo sa im hovoriť epistemické neresti. Bránia nám hľadať pravdu. Klasickým príkladom takých nerestí je bývalý prezident Václav Klaus, ktorý za žiadnych okolností nebude korigovať svoj názor, lebo „je to jeho názor“.

Ľudia, ktorí sú už za hranou, nevedia používať rozum a vypestovali si spomínané neresti – živené umelou inteligenciou na sociálnych sieťach –, sú stratení. Ak nepríde silný šok – ako by pre nich mohol predstavovať útok Ruska na Ukrajinu –, len ťažko budú svoje názory meniť.

Musíme začať pracovať s mladou generáciou a zmeniť výučbu na stredných školách, ktorá je stále zameraná na faktografiu. Študenti sa bifľujú veci, ktoré si na mobile nájdu za pár sekúnd. Študenti sa musia naučiť kánony racionality, aby vedeli, čo znamená pravdivé poznanie, ako sa formuje a ako sa líši korektná argumentácia od tej nekorektnej. Musia v sebe pestovať lásku k pravde. Musí tam byť aj výchova, nielen bifľovanie. Aby im viac záležalo na poznaní ako na tom, že si niečo myslia a „majú názor“. Potom máme nádej. Ale dospelá generácia je už stratená. Videli sme to pri covide. Títo ľudia nebudú korigovať svoje názory za žiadnych okolností. Pri Ukrajine to bude ešte ťažšie, lebo táto téma je spojená s hodnotovými súdmi, ktoré sú často zaťažené subjektivitou.


Aj na začiatku pandémie bola solidarita – šili sa rúška, seniorom sa nosili nákupy a zdravotníkom sa tlieskalo z balkónov. Po čase však solidarita vyprchla. Nehrozí nám niečo podobné aj v tomto prípade? Ako sa budeme správať k Ukrajincom, ak Slováci sčasti fandia Putinovi?

Na Slovensku je situácia zložitejšia ako v Česku, kde je menej zástancov Ruska. Nie sú zásadne organizovaní politicky, hoci tu máme KSČM, ktorá lavíruje medzi akože odmietnutím Putina, ale zároveň povedali, že Ukrajina si za to trochu môže sama, lebo tam boli fašizujúce tendencie, čo sú úplné nezmysly.

Medzi covidom a touto situáciou je veľký rozdiel v tom, že vláda na covid nereagovala systematicky a stále boli nové opatrenia. Po roku boli ľudia naštvaní a mali toho plné zuby. Preto prišla zlá nálada. Verím, že tu sa to nestane. Myslím si, že konflikt sa skončí oveľa skôr ako za rok a utečenci sa rozdelia medzi európske štáty. Azda pochopíme, aké dôležité je pomáhať ľuďom, ktorí utekajú z krajiny zasiahnutej vojnou. V tomto som optimistom.


Ešte prednedávnom som si nevedel predstaviť, že by sa v susednej krajine bojovalo, teraz sa vážne bavíme o tom, že nám hrozí jadrová vojna. Ten posun je strašný, čo na to hovoríte?

Keď padol komunistický režim, mysleli sme si nielen to, že máme slobodu, ale že súperenie znepriatelených blokov sa skončilo a bude pohoda. Čoskoro sa ukázalo, že rastie Čína, ktorá sa zdvihla ekonomicky, vojensky aj vedecky. Z národa zlodejov, ktorí kradli patenty a poznanie odinakiaľ, sa premenili na krajinu s vlastným kvalitným výskumom a početnou a dobre vyzbrojenou armádou. Čína už netají, že má veľmocenské chúťky a vezme si to, čo sa jej zachce. To isté platí pre Rusko. Putin to hral so Západom dobre, svet mu na to skočil, tak sme zadriemali. Súčasné prebudenie je o to väčšie. Zo súčasnej situácie nie som prekvapený.

Očakávam, že budúce roky budú rokmi vojen. Pri Rusku som to očakával už dlhšie. Rusko je umierajúca veľmoc a kope okolo seba ako umierajúce zviera. Toto je jeho pokus o veľké vzopätie, aby sa vrátilo na veľmocenské pozície, ale nepodarí sa mu to alebo sa mu to nepodarí dlhodobo.

Máme tu aj iné problémy – premnoženie svetovej populácie, klimatickú zmenu, blížiaci sa klimatický hladomor či obrovské migračné toky v stámiliónoch. Nepochybujem o tom, že budúce desaťročia sú desaťročiami vojenských konfliktov.

13 zobrazení0 komentářů

Nejnovější příspěvky

Zobrazit vše